Belehrad

Belehrad (srbsky Београд / Beograd) ležiaci na sútoku riek Dunaja a Sávy je krásne historické, hlavné a najväčšie mesto Srbska. Medzi rokmi 1918 – 1992 bol hlavným mestom Juhoslávie.

História Belehradu

Belehrad na strategickom sútoku dvoch riek, patrí k k najstarším európskym mestám, kde nepretržité osídlenie trvá už niekoľko tisíc rokov. Už v dobách Keltov tu existovala osada, ktorú neskôr Rímania, ktorí mesto nazývali Singidunum, rozšírili a vybudovali prístav pre svoju riečnu flotilu. Od 6. storočia bolo mesto súčasťou Byzantskej ríše. Po veľkom sťahovaní národov a úpadku Carihradu (dnešný Istanbul), mesto osídlili Slovania. Beograd neustále sužovali uhorské a benátské útoky, pretože oba štáty sa snažili získať túto strategicky zaujímavú oblasť pod svoju kontrolu.
V roku 1284 sa Belehrad stal prvýkrát hlavným mestom Srbského kráľovstva. Medzi rokmi 1316-1402 bol súčasťou Uhorska. V roku 1402 sa Belehrad stal hlavným mestom posledného srbského štátu v stredoveku, Srbského despotátu. Dochádza k ďalšiemu rozkvetu mesta aj srbského štátu ako takého.

belehrad centrum
Belehrad, centrum hlavného mesta Srbska

V období husitských vojen a úpadku ťažby striebra v Českých krajinách, ktoré patrili k významným vývozcom tohto kovu, sa Srbsko stalo štátom s najväčšou ťažbou striebra, čo umožnilo srbskému kráľovi Štefanovi Lazarevicovi urobiť z Belehradu jedno z najväčších kultúrnych a hospodárskych miest Európy. Turecké obliehanie mesta sa odohralo medzi 4. a 22. júlom roku 1456. Obyvatelia sa hrdinsky bránili, avšak množstvo útokov zo strany čoraz agresívnejšieho osmanského suseda sa stupňovalo. V dôsledku tureckých nájazdov mnoho vysoko vzdelaných ľudí z Byzancie, Bulharska, Grécka a Macedónska utieklo do Belehradu. Vďaka tomu sa stal jednotným kultúrnym centrom, nielen vo východnej ale v celej Európe. Jedným z týchto významných ľudí bol napríklad Bulhar Konstantin Filozof, ktorý bol osobným životopiscom kráľa Štefana.

Od roku 1806 je Belehrad hlavným mestom Srbska. Nešlo však o samostatný, ale iba o autonómny štát. Až do roku 1867 tu preto bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Koniec 19. storočia je v znamení rýchleho rozvoja mesta. Pôvodné budovy sú likvidované a nahrádzajú ich moderné stavby, budované vo vtedajších populárnych slohoch.
Od roku 1918 bol Belehrad hlavným mestom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré nieslo od roku 1929 názov Juhoslávia. Mesto nasleduje ďalšie európske metropoly v rozvoji modernej dopravnej a komunikačnej infraštruktúry. V roku 1927 bolo otvorené belehradské letisko, o dva roky neskôr začína vysielať Radio Beograd.
Za druhej svetovej vojny bolo hlavné mesto obsadené fašistickým Nemeckom, v októbri 1944 mesto obsadila národne oslobodenecká armáda Juhoslávie a Červená armáda. Ako náhle boje skončili a moci sa chopili komunisti, začala byť metropola rozširovaná a modernizovaná.

Belehrad, centrum hlavného mesta Srbska
Belehrad, centrum hlavného mesta Srbska

Ku koncu 80. rokov 20. storočia sa ekonomická situácia Juhoslávie zhoršila a problémy pocítili aj obyvatelia Belehradu. Celé mesto sa stalo v časoch rozpadu juhoslovanského štátu dejiskom politických zhromaždení, a to ako vládnych, tak aj opozičných. Režim Slobodana Miloševiča viedol k medzinárodným sankciám a vyústil až v bombardovanie mesta vojskami NATO v polovici roka 1999. Boli ťažko poškodené významné budovy štátnej správy a mosty cez Dunaj. Miloševičov režim bol zvrhnutý demonštráciou, pri ktorej bol obsadený a vyrabovaný juhoslovanský parlament.

Dnes je Belehrad moderným európskym mestom v plnom rozkvete s historickými skvostami, kultúrnym životom a skvelými reštauráciami, ktoré rozhodne stojí za vašu návštevu.

Pamiatky a zaujímavosti v Belehrade

Stari Grad – staré mesto, historické centrum Belehradu. Nachádza sa tu množstvo múzeí, galérií, pravoslávne chrámy, historické budovy lemované uličkami, v ktorých sa písala história mesta i krajiny. Staré mesto jednoducho nesmiete obísť!

Kalemegdanská pevnosť s nádherným parkom pod ktorým sa zlievajú Sáva a Dunaj. Historická pevnosť, ktorú postavili Kelti, a prestaval každý národ, ktorý si dokázal podmaniť Belehrad. Postupne teda získala prvky rímskej, byzantskej, srbskej, tureckej i rakúskej architektúry. Pevnosť je známa aj svojou sieťou podzemných chodieb a katakomb, ktoré sú dodnes z veľkej časti neprebádané.
V pevnosti sa nachádza verejné observatórium. Štyri ďalekohľady vám ponúknu krásny výhľad na celý Belehrad pod vašimi nohami. Belehradská pevnosť bola v roku 1979 vyhlásená kultúrnou pamiatkou mimoriadneho významu.

belehrad kalemegdan, sáva a dunaj
Belehrad, pohľad na Stari Grad, Park Kalemegdan a sútok riek Sáva a Dunaj.

Park Kalamegdan láka turistov i domácich obyvateľov, ktorým ponúka malebné fontány, sochy, historickú architektúru, kľukaté chodníky, zelené lúky a lúčky, storočné stromy a miesta na oddych. Park je oázou zelene, pokoja, prírody a inšpirácie uprostred moderného pulzujúceho Belehradu.

Chrám svätého Sávu, Belehrad, najväčší pravoslávny chrám v Srbsku.

Chrám svätého Sávu je najväčší pravoslávny chrám v Srbsku. Nesie meno prvého srbského acibiskupa a patrí k najväčším ortodoxným stavbám v Európe. Chrám má tvar gréckeho kríža. Kupola siaha do výšky 70 metrov a na jej vrchole je 12 metrov vysoký zlatý kríž. Na mnohých kupolách a polokupolách sa nachádza dovedna 18 zlatých krížov. Zvonica obsahuje 49 ručne vyrobených zvonov. Obrovský chór chrámu pojme až 800 zboristov a do samotného chrámu sa zmestí až 10 000 veriacich.
V suteréne sa nachádza hrobka Svätého Sávu.

Ada Ciganlija je ostrov na rieke Sáva s umelým jazerom a krásnou kamienkovou plážou. V lete sa ostrov stáva stredom mesta pre milovníkov športov, a voľnočasových aktivít v prírode. V parku je mnoho kaviarni a reštaurácií, nechýbajú vyhliadkové lode, kajaky, vodné bicykle, kolieskové korčule, ihriská pre loptové a spoločenské hry, alebo si môžete prenajať lehátko so slnečníkom a stráviť celý deň leňošením. Ada Ciganlija je synonymom krásneho leta v Belehrade.

Prístavisko Zemun na Dunaji je lemované hrádzou, ktorá slúži predovšetkým cyklistom a korčuliarom. Popri ceste sa nachádza množstvo barov a stánkov s občerstvením.

Avala je malý kopec nad Belehradom, na ktorom sa nachádza vysielač s vyhliadkovou vežou. Za pekného dňa je z tohto miesta krásny výhľad.

Národné divadlo v Belehrade, je zdobené zlatom a umeleckými dielami. Hlavná sála je jednoducho úžasná.

Belehradský Beer Fest konaný každoročne v auguste v Ušće, mestskej časti Belehradu, ktorú určite spoznáte podľa najvyššej budovy v Srbsku.

Penový festival je neopakovateľná hudobná udalosť. Vznikla v roku 2009 a od tej doby ju navštívilo viac ako 60 000 ľudí. LED obrazovky, stovky svetelných pištolí, lasery, svetelná a hudobná šou a predovšetkým penové vodopády a pištole robia z túto šou nezabudnuteľnou.

Belehrad je veľmi známy pre svoje nočné kluby. Ak si chcete vychutnať  miestnu atmosféru, výbornú náladu, navštívte bohémsku ulicu Skadarlija.